Je to nesmierne ťažké, lebo sa tlačí zo všadiaľ, no snažím sa bulvár obchádzať. Ale čítam aspoň spravodajské portály, stránky denníkov, občas aj regionálnych, ktoré sú niekedy rýchlejšie, alebo sa venujú lokálnej problematike podrobnejšie.
A občas si kliknem aj na diskusiu pod článkom, spomínate si možno na známu a medializovanú autonehode ministra Richtera takmer presne pred rokom. Alebo na diskusiu k článkom o páde či zmiznutí lietadiel, naposledy Francúzskeho Airbusu A330 nad Atlantikom, pádu Superjetu 100 v Indonézii, oboje v roku 2012 a malajského Boeingu letiaceho do Pekingu v marci tohto roka, kde sa občas nájde ak kvalifikovaný komentár leteckého dispečera, alebo letca.
Samozrejme je nemožné prečítať všetky príspevky, len na sme.sk k Richterovej nehode ich bolo vyše šesťsto, a napríklad na portáli topky.sk nájdete k nedeľňajšiemu požiaru áut na kúpalisku Vincov les takmer tisícku komentárov.
Zo štatistickej vzorky tých „za tie roky prečítaných“ si dovolím vyvodiť záver, že by sa príspevky prispievateľov dali vo všeobecnosti rozdeliť na štyri skupiny:
1. Škodoradostné nenávistné závistiny. Trošku komplikovaný názov... ale :o) je to môj článok. Hovorí sa, že „škodoradosť je najväčšia radosť“. Prejavuje sa rôzne. Najľahšou formou je uspokojenie sa porovnávaním. To je napríklad, keď sa po ťažkom dni, ktorý sa nevydaril, a ktorý bol plný komplikovaných problémov, či vyčerpávajúcej driny, večer pri správach uspokojíme, že to dnes nebolo úplne najhoršie. Pretože niekto dopadol ešte horšie... Naplní nás to pokojom, z pocitu uspokojenia čerpáme silu a energiu na ďalší ťažký deň.
Ťažšou formou je nenávisť voči všetkým a všetkému. „Tak im treba!“. „Inteligentný človek by tam auto nezaparkoval!“. „Boli tam autá so značkami GA, SC, ....TT . To hovorí za všetko!“, komentovali požiar zaparkovaných áut na strnisku po žatve diskutéri.
Apropo forma. Hovorím o „ľahšej“, či „ťažšej forme“, pretože inak než akousi psychotickou chorobou, neurotickou poruchou si to neviem vysvetliť. Nielen tie reakcie, ale aj ich početný výskyt...
Treba k nim započítať aj tú najťažšiu formu, pri ktorej sa nenávisť kombinuje so závisťou. Hranica medzi nimi je tenulinká... Prispeli „názorom“ ľudia, ktorí asi (napríklad auto) ešte nemajú, ale straaašne túžia mať a vlastniť, a tááák veľmi závidia majetnejším, až ich nenávidia a akékoľvek nešťastie im úprimne a z celého srdca prajú. A ich priam náboženské presvedčenie je korunované úspechom, obrovskou radosťou, že mamona bola spravodlivo potrestaná... Keby tak tušili, že sú aj iní Slováci, takí, ktorí bývajú striedavo aj v Monaku a na dobrú večeru neváhajú zaletieť vlastnou helikoptérou.
2. Expertné choromyselniny. To neodolateľné nutkanie sa vyjadriť k všetkému... Expertný názor zodpovedného profesionálneho analytika, plného sebareflexie, znalca orientovaného na detail, ktorému nič neujde... „Každý, kto si prečítal návod k vlastnému autu vie, že katalyzátor + suchá tráva = požiar!“. „Určite to bola odhodená cigareta! Toho debila by som xxxx!“. Alebo „...to boli „spoluobčania“, tých tiež treba xxxx!“, hľadali vinníka naslovovzatí odborníci, experti na všetko.
Zaujal aj príspevok Slováka žijúceho v zahraničí: „U nás (v Papui Novej Guinei)* by sa to nestalo!“ (*krajinu som zmenil, nech tým amíkom nedáme najavo, že im závidíme tie obrie parkoviská pri každom bufete, kaziace mikto- a mezoklímu miest :o). Aj keď pravdou je, že v západných krajinách je vo všeobecnosti úroveň poskytovaných služieb ďaleko vyššia.
Pridali sa aj členovia dozorných rád a predstavenstiev poisťovní: „Keď rozmýšľam, sa poistím, nie?!“. „Na to sa im (každá) poisťovňa vykašle!“.
Nemali by sme zabúdať ani na expertov na geopolitiku a medzinárodné vzťahy: „Boli to ukrajinskí separatisti, komunisti...alebo nejakí iní –isti“, pridávajú konšpiračnú teóriu s nepriehľadnuteľnou dávkou sarkazmu.
Podľa toho čo som videl, tiež by som sa priklonil k zahoreniu od katalyzátora alebo spaľovača tuhých častíc moderného turbodiesla.
Ale chcem tým povedať, ehm, dúfam len, že kým požiarni experti udalosť vyšetria a prídu so záverečnou správou, na čo majú mesiac, nikto nezlynčuje žiadneho príslušníka „zaručene vinnej skupiny obyvateľstva“, bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, príslušnosť k etnickej skupine alebo sexuálnej orientácie (objavil sa aj „vtipný“ koment, ktorý „teplý výfuk“ radil k LGBTI problematike...).
Chcel som dať niečo aj na tému „čo Slovák – to expert (na všetko)“, ale lepšie ako Jakub Ptačin v jeho prezentácii na TEDx-e by som to asi nevyjadril. Vy-Googlite, alebo Vy-YouTubte si jeho OPKZ (Operačný Program Za Krajšie Slovensko). Celkom sa hodí aj Shootyho karikatúra k zasadnutiu krčmovej expertnej skupiny na letectvo a balistiku, tu na sme.sk. A tiez blog zameraný na argumentáciu faktami Viliama Búra z predposledného júnového dňa o mýlení sa a dvanástich cnostiach rozumu.
Aj keď všade vidím tie porozhadzované špaky... :o(
3. Vzájomné zosmiešňovacie osočeniny. Významná súčasť tzv. „Off-Topics“. Toto je zaujímavá kategória, pretože sa vyskytuje najhojnejšie, v každom fóre, v každej diskusii a ku každej téme. Keby som bol psychológ, alebo sociológ, alebo venoval sa mediálnej komunikácii, postavil by som si na tomto docentúru... Skúmal by som vnútorné pohnútky. Motivácie. Spôsoby obrany a dôvody jej neprimeranosti by som hľadal v rodine, ťažkom detstve, či hlbokej traume z minulosti. Mladíckej nerozvážnosti, nedostatku intelektu či deformácii osobnosti. Vyhodnocoval by som skúmanú štatistickú vzorku z pohľadu jej vekovej štruktúry, vzdelania, úplnosti rodiny, geografických súvislostí.
„Ty musíš byť úplný xxxx!“, častuje, hoc oprávnene, jeden diskutér druhého za jeho, naozaj taký xxxx príspevok. Práve začalo vlákno dlhé 2 – 3 záložky, kde si ľudia vzájomne vysvetľujú svoje hlboké morálne postoje, hodnotové rebríčky, úroveň dosiahnutého vzdelania, životné skúsenosti, logické postupy myslenia a argumentácie, ktoré ich oprávňujú k posielaniu ostatných diskutérov „kadeľahšie“, alebo aspoň do niektorého zo špecializovaných zdravotnícky zariadení, venujúceho sa klinickej liečbe porúch osobnosti. „Neviem, prečo Vás, chovancov, púšťajú v blázinci k počítačom!“, glosoval jeden moralizátor. Isteže, dá sa s ním súhlasiť... no každá minca má dve strany a mať v rodine človeka, ktorý prechádza ťažkým obdobím, nasrdil by som sa... pretože chorý človek, keď vyzdravie, ešte môže byť plnohodnotným, a teda chovanci onoho ústavu by sa tiež mohli cítiť urazení...
4. Príspevky. Normálne komentáre. Emócie ľudí, ktorí niekde boli a niečo zažili na vlastnej koži. Bezprostredné zážitky a skúsenosti. Vyjadrenia spoluúčasti, smútku nad stratou, ľútosti pri tragédiách či nešťastiach. Kvalifikované názory a postrehy znalcov diskutovaného odvetvia, často krát doplnené linkami na odborné články alebo špecializované web portály.
Dĺžka predchádzajúceho odstavca reflektuje podiel takých príspevkov v diskusiách.
***
Naozaj je veľkým šťastím, že sa v nedeľu pri požiari pri kúpalisku nikomu nič nestalo. Že sa nikto nezranil ani nenadýchal jedovatých splodín pri vyťahovaní svojho tátoša z požiariska a neskončil v nemocnici. Že sa to skončilo „len“ ujmou na majetku. No je mi ľúto ľudí, ktorí utrpeli stratu.
Je mi nesmierne ľúto všetkých cestujúcich z malajského Boeingu. Oboch. Rád by som vyjadril všetkým príbuzným svoju účasť. Poprial im, aby našli v sebe dosť sily a energie prejsť cez túto ťažkú skúšku silnejšími a pevnejšími. Aby sa im podarilo čo najskôr preniesť sa cez túto nepredstaviteľnú stratu a čerpať pozitívnu energiu z rodiny a priateľov.
Tak Vám všetkým držím palce.
***
Snáď netreba vysvetľovať, a každému je jasné, že uplynulý víkend bola horúca nedeľa, že kúpalisko Vincov les bolo beznádejne natrieskané. A že sa parkovalo, kde sa dalo... Každý, kto aspoň raz v živote bol na masovej akcii, na Pohode, na leteckom dni, na Pápeža, alebo na pretekoch psích záprahov na Donovaloch (nezahorí, no o to viac sa šmýka) bol konfrontovaný s nutnosťou zaparkovať podobne „pokútne“.
Nech je požiar áut pri Galante ponaučením pre každého budúceho organizátora „open“ akcií, pre každého prevádzkovateľa podobného zariadenia, pre každého majiteľa motorového vozidla. Ak to pomôže posunúť kvalitu a najmä komplexnosť poskytovaných služieb vpred, ak to pomôže vylepšiť systém požiarnej ochrany či dohľadu, ak to s nami „niečo“ urobí, tak...
Možno si ľudia začnú čítať návody, a riadiť sa radami a pokynmi. A možno si začnú čítať aj občiansky zákonník, obchodný zákonník, zákon o štátnej, verejnej správe, daniach a účtovníctve. Prevádzkové poriadky. A ctiť si a dodržiavať ich.
Ak sa ľudia stanú zodpovednejšími, pozornejšími, slušnejšími a ohľaduplnejšími, vzdelanejšími a skúsenejšími, stane sa naše Slovensko bezpochyby lepšou krajinou.
Nuž ale kedy to bude? Keď nájdeme 1000 príspevkov vo fóre k článku z piatka 18.7. o úspechoch slovenských stredoškolákov na fyzikálnej olympiáde v Číne.
Alebo aspoň, keď sa z webu vytratia príspevky skupiny jedna, dve a tri.
